Dosť bolo hudby, cestovania a športu, treba aj makať. Neprišiel som sa sem predsa flákať. Už som spomínal, že čo sme tu robili s deckami. Youthbank mala byť moja hlavná aktivita, ale keďže to nebolo až tak časovo náročné, tak som mal pomerne dosť času a priestoru aj na iné, dúfam, že bohumilé aktivity. Tu je prehľad.
Mládežnícka výmena
Najprv som mal v apríli nápad, že by sme mohli zorganizovať týždennú mládežnícku výmenu. Nápad sa páčil, tak som dostal zelenú a mal som asi mesiac na nájdenie partnerských organizácií a napísanie projektu. Ako tému sme si vybrali Mladí ľudia a charita, aby to malo čo najbližšie prepojenie s činnosťou organizácie v Talsi. Nájsť partnerské organizácie nebol až taký problém, pretože aj moja organizácia v Talsi už mala nejaké kontakty a o nejaké kontakty som poprosil aj moju vysielajúcu organizáciu zo Slovenska ADEL. Tak sme dali dokopy 6 organizácií z Lotyšska, Slovenska, Francúzska, Talianska, Španielska a Grécka.
Ako väčší oriešok sa ukázalo písanie projektu. Formulár na vyplnenie bol totiž riadne dlhý a ja som s tým nemal žiadnu predchádzajúcu skúsenosť. Bola to celkom mordovačka, hlavne pochopiť čo, kde a ako má byť napísané, lebo som mal pocit, že všade sa pýtajú skoro na to isté. Mal som síce nejaký manuál a tipy ako na to, ale aj tak to bola makačka.
Projekt nakoniec schválený nebol, chýbali nám 2 body, aby sme prekročili potrebnú hranicu, ktorá bola v tomto prípadep 70 zo 100. Rozhodli sme, že pôjdeme na konzultáciu do národnej agentúry a na základe toho vylepšíme projekt a podáme ho znovu. Po konzultácii som mal však riadne zmiešané pocity a moja motivácia klesla, lebo z tých protichodných odporúčaní, čo sme tam dostali som z toho mal ešte väčší chaos. Ako príklad uvediem, že konkrétne aktivity boli slabo popísané a naplánované, ale zároveň mi odpruáčala, aby sme zorganizovali prípravné stretnutie s partnerskými organizáciami, kde by sa tieto aktivity presnejšie naplánovali. Problém je, že takéto stretnutie sa dá urobiť až potom, čo je projekt schválený. Čo už, klobúk dole všetkým, čo vedia napísať úspešný projekt :)
Globálne vzdelávanie
Ďalším nápadom bolo, že by som oslovil miestne školy, že či by som tam nemohol odučiť niekoľko hodín globálneho vzdelávania (o čom je si môžete pozrieť tu). S nápadom som oslovil 2 miestne školy. V jednej mi riaditeľka povedala, že na to bohužiaľ nemajú priestor, ani počas vyučovania, ani po, lebo tam majú detská veľa krúžkov, ale že inak to znie fajn. V druhej škole sa to riaditeľovi veľmi pozdávalo a dohodli sme sa, že počas mája budem môcť odučiť 4 testovaice hodiny (namiesto triednickych hodín) a potom sa uvidí. Ak by to šlo dobre, tak by mi pridelil na jeseň normálne pravidelné hodiny s niektorými triedami. Pridelil mi jednu učiteľku, ktorá mi mala pomôcť a byť mojou kontaktou osobou.
V máji som si odučil teda 4 hodiny a bola to vcelku vzrušujúca skúsenosť a vyzeralo to, že aspoň časť deciek to tiež zaujalo, keďže nejde o klasické hodiny, ale náplňou sú interaktívne cvičenia, aktivity a diskusie. Po týchto 4 hodinách mi učiteľka povedala, že to vyzerá dobre a že sa o tom budú baviť pred začiatkom nového roka, že či a ako by to mohli zaradiť na jeseň do rozvrhu pre niektoré triedy. Sľúbila mi, že koncom leta sa ozve a dá mi vedieť.
V máji som si odučil teda 4 hodiny a bola to vcelku vzrušujúca skúsenosť a vyzeralo to, že aspoň časť deciek to tiež zaujalo, keďže nejde o klasické hodiny, ale náplňou sú interaktívne cvičenia, aktivity a diskusie. Po týchto 4 hodinách mi učiteľka povedala, že to vyzerá dobre a že sa o tom budú baviť pred začiatkom nového roka, že či a ako by to mohli zaradiť na jeseň do rozvrhu pre niektoré triedy. Sľúbila mi, že koncom leta sa ozve a dá mi vedieť.
Koniec leta sa potom blížil a učiteľka stále nič. Na konci augusta som sa ju teda snažil kontaktovať ja, ale nič. Neodpovedala, nezdvíhala. Divné. Školský rok teda medzitým začal a bral som to tak, že nič z toho nebude. Na jednej strane škoda, ale na druhej strane už som si to vyskúšal a navyše už som mal v hlave iné nápady, ktoré som chcel zrealizovať a ak by som pravidelne učil, tak asi by som na to nemal toľko času. Tak či tak, ide sa ďalej. Tie najlepšie veci ma ešte len čakali :)
Simulácie
Pred pár rokmi som sa účastnil jedného dlhodobého kurzu organizovaného organizáciou PDCS, ktorý sa nazýval Študentské simulačné soboty. Tento kurz bol zameraný na získanie a zlepšovanie komunikačných a hlavne vyjednávacích zručností. Bol to super kurz, pretože všetky simulácie boli založené na reálnych historických konfliktoch (Izrael-Palestína, Gruzínsko-Abcházsko...) čím sme mali možnosť sa dozvedieť viac o jednotlivých kajinách a ich historických kontextoch, ktoré ku konfliktom viedli. Tým, že človek počas takejto simulácie preberie na seba rolu nejakého iného človeka, tak má možnosť sa aspoň trochu vcítiť do ľudí, ktorí takýmito konfliktnými situáciami prechádzajú a snažia sa ich riešiť. Odtiaľto aj moja počiatočná túžba nájsť projekt a organizáciu, ktoré sa venujú peacbuildingu.
Veľmi dlho som túžil si vyskúšať organizáciu niečoho podobného, keďže PDCS o tom vidalo aj príručku a mal som osobnú skúsenosť s takýmto kurzom. A ejhľa, kde sa vzala, tu sa vzala, zrazu tu bola jedinečná príležitosť. V mojej organizácii som spomenul, že niečo také by som chcel urobiť v Rige počas jesene pre vysokoškolákov a oni že super, máš zelenú.
Tak som najprv potreboval zohnať nejakých ľudí alebo organizácie, ktoré by mi s tým mohli pomôcť. Cez kamoša, ktorý bol v Rige na Erazme, som sa dostal k pár kontaktom na aktívnych študentov. Jedna holka mi pomohla rozšíriť správu o tom, že zháňam spolupracovníkov, na čo sa mi prihlásil Kaspars. Chalan s takou intelektuálnou kapacitou a záľubou vo filozofii, že som sa pri ňom takmer cítil menejcenn. Ale inak super chalan. Okrem toho som sa spýtal 2 dobrovoľníckych kamošiek Lucie a Lu z Rigy, že či by sa tiež nepridali. Nápad sa im páčil a tak vznikol 4-členný tím RESOLVE (hustý názov, čo? Sme vybrainstormovali).
Okrem toho som sa snažil nájsť aj nejkú organizáciu, ktorá sa venuje rozvojovej spolupráci, humanitárnej pomoci alebo nejakej podobnej oblasti, aby nás zastrešila a bolo to viac oficiálne. Podarilo sa, nadviazal som kontakt a spoluprácu s LAPAS, organizáciou, ktorá sa venuje globálnemu vzdelávaniu a rozvojovej spolupráci. Nápad sa im páčil, ale nemohli pomôcť kvôli pracovnej vyťaženosti s organizáciou. Aspoň nám pomáhali s propagáciou a tiež poskytli svoje kancelárske priestory a konferenčnú miestnosť.
Takto som nám podarilo usporiadať počas jesene 4 simulácie (Cyprus, Libéria, Hidžáb v škole, Tunisko). Od dokonalosti to malo samozrejme ďaleko :) Scenár týchto simulácií je robený ideálne pre cca 20 ľudí. Pri prvých dvoch simuláciách sa nám zaregistrovalo dostatočné množstvo ľudí, ale ako problém sa ukázalo, že v deň simulácie prišla iba tak tretina až polovica, čiže sme museli improvizovať a prispôsobiť scenár menšiemu počtu ľudí. Pri ďalších 2 simuláciach sme nemali dostatočný počet ľudí ani improvizovanú, zjednodušnú verziu a tak sme v podstate po teoretickej časti a príprave viedli len diskusiu.
Stále sme si lámali hlavy, že ako zlepšiť propagáciu, ale aj z LAPASu a aj iní ľudia nám hovorili, že v Lotyšsku je všeobecne problém pritiahnuť dosť ľudí na akékoľvek podobné aktivity a majú s tým problém aj iné organizácie. Aktívnych a zvedavých ľudí je tam vraj jednoducho málo. Čo už. Každopádne skúsenosť to bola nezaplatiteľná a dobrodružstvo úžasné :)
Veľmi dlho som túžil si vyskúšať organizáciu niečoho podobného, keďže PDCS o tom vidalo aj príručku a mal som osobnú skúsenosť s takýmto kurzom. A ejhľa, kde sa vzala, tu sa vzala, zrazu tu bola jedinečná príležitosť. V mojej organizácii som spomenul, že niečo také by som chcel urobiť v Rige počas jesene pre vysokoškolákov a oni že super, máš zelenú.
Tak som najprv potreboval zohnať nejakých ľudí alebo organizácie, ktoré by mi s tým mohli pomôcť. Cez kamoša, ktorý bol v Rige na Erazme, som sa dostal k pár kontaktom na aktívnych študentov. Jedna holka mi pomohla rozšíriť správu o tom, že zháňam spolupracovníkov, na čo sa mi prihlásil Kaspars. Chalan s takou intelektuálnou kapacitou a záľubou vo filozofii, že som sa pri ňom takmer cítil menejcenn. Ale inak super chalan. Okrem toho som sa spýtal 2 dobrovoľníckych kamošiek Lucie a Lu z Rigy, že či by sa tiež nepridali. Nápad sa im páčil a tak vznikol 4-členný tím RESOLVE (hustý názov, čo? Sme vybrainstormovali).
Okrem toho som sa snažil nájsť aj nejkú organizáciu, ktorá sa venuje rozvojovej spolupráci, humanitárnej pomoci alebo nejakej podobnej oblasti, aby nás zastrešila a bolo to viac oficiálne. Podarilo sa, nadviazal som kontakt a spoluprácu s LAPAS, organizáciou, ktorá sa venuje globálnemu vzdelávaniu a rozvojovej spolupráci. Nápad sa im páčil, ale nemohli pomôcť kvôli pracovnej vyťaženosti s organizáciou. Aspoň nám pomáhali s propagáciou a tiež poskytli svoje kancelárske priestory a konferenčnú miestnosť.
Jeden z našich plagátov
Takto som nám podarilo usporiadať počas jesene 4 simulácie (Cyprus, Libéria, Hidžáb v škole, Tunisko). Od dokonalosti to malo samozrejme ďaleko :) Scenár týchto simulácií je robený ideálne pre cca 20 ľudí. Pri prvých dvoch simuláciách sa nám zaregistrovalo dostatočné množstvo ľudí, ale ako problém sa ukázalo, že v deň simulácie prišla iba tak tretina až polovica, čiže sme museli improvizovať a prispôsobiť scenár menšiemu počtu ľudí. Pri ďalších 2 simuláciach sme nemali dostatočný počet ľudí ani improvizovanú, zjednodušnú verziu a tak sme v podstate po teoretickej časti a príprave viedli len diskusiu.
Z prvej simulácie
Z druhej simulácie
Stále sme si lámali hlavy, že ako zlepšiť propagáciu, ale aj z LAPASu a aj iní ľudia nám hovorili, že v Lotyšsku je všeobecne problém pritiahnuť dosť ľudí na akékoľvek podobné aktivity a majú s tým problém aj iné organizácie. Aktívnych a zvedavých ľudí je tam vraj jednoducho málo. Čo už. Každopádne skúsenosť to bola nezaplatiteľná a dobrodružstvo úžasné :)
Workshopy o sociálnom podnikaní
Ďalšia pecková vec a skvelá skúsenosť boli workshopy o sociálnom podnikaní (radšej mám anglický výraz social entrepreneurship). Už počas leta som našiel materiály o tom, ako niečo také zorganizovať. Tiež ma zaujala samotná téma, o ktorej som sa chcel dozvedieť viac a ako som neskôr zistil, Lotyšsko je v tejto oblasti ďalej ako Slovensko. Keďže som ale v tom čase rozbiehal prípravu na simulácie, tak toto išlo najprv do úzadia a vrátil som sa k tomu až v decembri s tým, že sa tomu budem naplno venovať v januári a februári.
Najprv som sa rozhodol, že v januári skúsim tento workshop zorganizovať v Rige a v Talsi a potom sa uvidí. V rámci prípravy som si vyhľadal nejaké organizácie a firmy, ktoré sa tomu v Lotyšsku venujú a dohodol si 5 stretnutí, aby som sa o tom dozvedel viac. A tak som navštívil charitatívny obchod, chlapíkov, ktorý robia interiérový dizajn a používajú pri tom iba "odpadový" stavebný materiál, reštiku, ktorá sa snaží neprodukovať žiadny odpad, podnik kde sa snažia ľuďom pomáhať v sebarozvoji a nakoniec organizáciu, ktorá poskytuje podporu, poredenstvo a tréningy pre sociálnych podnikateľov. Veľmi inšpiratívne stretnutia. Okrem toho tu v Lotyšsku existuje minimálne niekoľko desiatok ďalších iných príkladov.
Workshop v Talsi som musel nakoniec zrušiť, lebo tu proste neboli záujemcovia o niečo také. Jednoducho moc malé mestečko. Ktovie koľko ľudí by malo záujem, ak by to bolo po Lotyšsky :) Workshop v Rige sa však vydaril. Napriek tomu, že to bolo počas týždňa a rozdelené na 3 dni, prišlo celkovo 11 ľudí. Po skúsenostiach so simuláciami som to považoval za úspech. Urobili sme to v jednom mládežníckom centre, kde na to boli dobré podmienky a pomáhal mi s tým Rihards, lokálny dobrovoľník, ktorý sa o túto tému tiež zaujíma.
Povzbudený dobrým výsledkom a pozitívnymi reakciami účastníkov som sa rozhodol obrátiť na kamošov dobrovoľníkov v iných mestách, že či by nemali záujem o spoluprácu a usporiadanie takéhoto workshopu aj u nich. Nakoniec z toho vyšlo, že som workshop zorganizoval ešte vo Ventspilse, Jelgave a Valmiere. Vždy s celkom pozitívnou odozvou od účastníkov, čo bolo veľmi povznášajúce. Vždy prišlo 6-8 ľudí, takže spokojnosť.
Repair cafe
Nakoniec ešte spomeniem Repair cafe. Originálne tento koncept pochádza z Holandska (a šíri sa pomaly celým svetom) a myšlienka je jednoduchá, snažíte sa ľudí motivovať, aby sa učili pokazené veci opravovať, nevyhadzovať a nekupovať stále nové. Človek tak šetrí svoju peňaženku a aj životné prostredie. Je to na komunitnej báze, proste zoženiete pár ľudí, ktorí vedia niečo opraviť (bicykle, elektroniku, spotrebiče, šaty...) a sú ochotní to robiť dobrovoľne. Či už ľudí učiť ako si to opraviť alebo im to priamo opraviť. Potom nájdete nejaké príjemné miesto, spravíte propagáciu a zorganizujete udalosť, napríklad počas sobotného poobedia a ľudia môžu prísť. A takto sa to dá robiť pravideľne napríklad 4-krát do roka alebo aj každý mesiac a pomaly budujete komunitu, príjemné spoločenskú udalosť a spájate ľudí, ktorí vedia pomôcť a ľudí ktorí potrebujú pomôcť.
Inšpirovala ma k tomu kamoška Lucie, ktorá to poznala už z Francúzska a taktiež bola členkou organizačného tímu v Rige. Takto sme zorganizovali 2 udalosti, jednu v januári a druhú vo februári. Pred prvou sme boli riadne nervózny, že ako to dopadne, lebo predsa len Talsi je dosť malé a nové myšlienky sa presadzujú v malých mestách veľmi ťažko (ale možno je to len predsudok). Zohnali sme 4 dobrovoľníkov-opravárov (na elektrospotrebiče, drevené a kovové výrobky, šaty a šperky) a nakoniec prišlo tuším okolo 10 ľudí z čoho sme mali vcelku radosť.
Druhykrát sme trošku odflákli propagáciu, keďže ja som bol dosť zaneprázdnený prípravou mojich workshopov a prišli len 2 ľudia. Až tak to ale nevadilo, pretože nám vypadli aj 2 naši dobrovoľníci -opravári. Jeden kvôli zdravotným problémom a druhý musel odcestovať kvôli práci na druhú stranu Lotyšska :) Stáva sa. Každopádne myšlienka sa v mojej organizácii zapáčila a majú záujem v tom pokračovať aj po mojom odchode, za čo som rád.
Ako to vyzeralo počas prvého Repair cafe môžete pozrieť tu :) A tiež si myslím, že bude zaujímavé to vyskúšať aj v Trnave. Čo vy na to?
Snáď to nebolo moc dlhé, ale chcel som to všetko obsiahnuť v jednom článku. Takže asi toľko. Dúfam, že teraz máte o niečo lepšiu predstavu o tom, čo som tu vyvádzal :)
Ďalšia pecková vec a skvelá skúsenosť boli workshopy o sociálnom podnikaní (radšej mám anglický výraz social entrepreneurship). Už počas leta som našiel materiály o tom, ako niečo také zorganizovať. Tiež ma zaujala samotná téma, o ktorej som sa chcel dozvedieť viac a ako som neskôr zistil, Lotyšsko je v tejto oblasti ďalej ako Slovensko. Keďže som ale v tom čase rozbiehal prípravu na simulácie, tak toto išlo najprv do úzadia a vrátil som sa k tomu až v decembri s tým, že sa tomu budem naplno venovať v januári a februári.
Najprv som sa rozhodol, že v januári skúsim tento workshop zorganizovať v Rige a v Talsi a potom sa uvidí. V rámci prípravy som si vyhľadal nejaké organizácie a firmy, ktoré sa tomu v Lotyšsku venujú a dohodol si 5 stretnutí, aby som sa o tom dozvedel viac. A tak som navštívil charitatívny obchod, chlapíkov, ktorý robia interiérový dizajn a používajú pri tom iba "odpadový" stavebný materiál, reštiku, ktorá sa snaží neprodukovať žiadny odpad, podnik kde sa snažia ľuďom pomáhať v sebarozvoji a nakoniec organizáciu, ktorá poskytuje podporu, poredenstvo a tréningy pre sociálnych podnikateľov. Veľmi inšpiratívne stretnutia. Okrem toho tu v Lotyšsku existuje minimálne niekoľko desiatok ďalších iných príkladov.
Workshop v Talsi som musel nakoniec zrušiť, lebo tu proste neboli záujemcovia o niečo také. Jednoducho moc malé mestečko. Ktovie koľko ľudí by malo záujem, ak by to bolo po Lotyšsky :) Workshop v Rige sa však vydaril. Napriek tomu, že to bolo počas týždňa a rozdelené na 3 dni, prišlo celkovo 11 ľudí. Po skúsenostiach so simuláciami som to považoval za úspech. Urobili sme to v jednom mládežníckom centre, kde na to boli dobré podmienky a pomáhal mi s tým Rihards, lokálny dobrovoľník, ktorý sa o túto tému tiež zaujíma.
Povzbudený dobrým výsledkom a pozitívnymi reakciami účastníkov som sa rozhodol obrátiť na kamošov dobrovoľníkov v iných mestách, že či by nemali záujem o spoluprácu a usporiadanie takéhoto workshopu aj u nich. Nakoniec z toho vyšlo, že som workshop zorganizoval ešte vo Ventspilse, Jelgave a Valmiere. Vždy s celkom pozitívnou odozvou od účastníkov, čo bolo veľmi povznášajúce. Vždy prišlo 6-8 ľudí, takže spokojnosť.
Z workshopu vo Ventspilse
Krátke video z Valmiery. Vďaka Lucie :)
Repair cafe
Nakoniec ešte spomeniem Repair cafe. Originálne tento koncept pochádza z Holandska (a šíri sa pomaly celým svetom) a myšlienka je jednoduchá, snažíte sa ľudí motivovať, aby sa učili pokazené veci opravovať, nevyhadzovať a nekupovať stále nové. Človek tak šetrí svoju peňaženku a aj životné prostredie. Je to na komunitnej báze, proste zoženiete pár ľudí, ktorí vedia niečo opraviť (bicykle, elektroniku, spotrebiče, šaty...) a sú ochotní to robiť dobrovoľne. Či už ľudí učiť ako si to opraviť alebo im to priamo opraviť. Potom nájdete nejaké príjemné miesto, spravíte propagáciu a zorganizujete udalosť, napríklad počas sobotného poobedia a ľudia môžu prísť. A takto sa to dá robiť pravideľne napríklad 4-krát do roka alebo aj každý mesiac a pomaly budujete komunitu, príjemné spoločenskú udalosť a spájate ľudí, ktorí vedia pomôcť a ľudí ktorí potrebujú pomôcť.
Inšpirovala ma k tomu kamoška Lucie, ktorá to poznala už z Francúzska a taktiež bola členkou organizačného tímu v Rige. Takto sme zorganizovali 2 udalosti, jednu v januári a druhú vo februári. Pred prvou sme boli riadne nervózny, že ako to dopadne, lebo predsa len Talsi je dosť malé a nové myšlienky sa presadzujú v malých mestách veľmi ťažko (ale možno je to len predsudok). Zohnali sme 4 dobrovoľníkov-opravárov (na elektrospotrebiče, drevené a kovové výrobky, šaty a šperky) a nakoniec prišlo tuším okolo 10 ľudí z čoho sme mali vcelku radosť.
Druhykrát sme trošku odflákli propagáciu, keďže ja som bol dosť zaneprázdnený prípravou mojich workshopov a prišli len 2 ľudia. Až tak to ale nevadilo, pretože nám vypadli aj 2 naši dobrovoľníci -opravári. Jeden kvôli zdravotným problémom a druhý musel odcestovať kvôli práci na druhú stranu Lotyšska :) Stáva sa. Každopádne myšlienka sa v mojej organizácii zapáčila a majú záujem v tom pokračovať aj po mojom odchode, za čo som rád.
Ako to vyzeralo počas prvého Repair cafe môžete pozrieť tu :) A tiež si myslím, že bude zaujímavé to vyskúšať aj v Trnave. Čo vy na to?
Snáď to nebolo moc dlhé, ale chcel som to všetko obsiahnuť v jednom článku. Takže asi toľko. Dúfam, že teraz máte o niečo lepšiu predstavu o tom, čo som tu vyvádzal :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára