Každý dobrovoľník musí po príchode do novej krajiny na začiatku absolvovať tréning (väčinou do 1 max. 2 mesiacov), kde mu skúsení lektori a
inštruktori pomáhajú sa pripraviť lepšie na to čo ho bude počas
nasledujúceho obdobia čakať. Čiže opakuje si a prípadne získava
nové informácie o celom programe, možnostiach, právach a
povinnostiach a tak. Okrem toho sa tu získavajú nejaké nové
praktické zručnosti, robí sa team-building a podobne. Tu sa
väčšinou prvýkrát má možnosť srtentúť aj s dobrovoľníkmi
z iných miest, keďže tento tréning je skupinový a trvá 3-4 dni.
Náš tréning sa odohral blízko Ķegums, v jednej rekreačnej oblasti. Naše 2 lektorky sa volali Ilze a ... a boli to veľmi príjemné
ženy. Okrem toho som tu mal možnoť spoznať super zaujímavých
ľudí, teda nových dobrovoľníkov: Luka (Srbsko), Eeva (Fínsko),
Joan, Sarah a Natalie (Francúzsko), Ana (Portugalsko) a Francesco
(Taliansko).
Asi najväčším zážitkom počas tréningu bola city game/challenge. Mali sme vytvoriť 3 tímy a vymyslieť si niečo, čím by sme mohli "pozitívne prispieť" v priebehu pár hodín miestnej komunite. Samostatný challenge bol už len nájsť miestnu komunitu, keďže sme boli v rekreačnom zariadení, ktoré sa nachádzalo v lese asi hodinu od najbližšieho mestečka a busy tam takmer nechodili. Pôvodný nápad, zviesť sa ráno so správcom sme opustili, lebo sme chceli spať. A aby som nezabudol, tak počas tréningu som ochorel a navyše mi začala alergia, takže som si to mohol "naplno" užiť.
V čom spočíval náš prínos pre komunitu? S Eevou (Fínka) a
Joanom (Francúz) sme si naplánovali, že sa pokúsime vlámať,
prepašovať, dobiť alebo proste akokoľvek dostať do nejakej
miestnej školy a tam skúsiť zorganizovať nejaké aktivity. Nápady
na aktivity boli také, že by sme im najprv mohli predstaviť naše
krajiny, potom EVS (európsku dobrovoľnícku službu) a nakoniec vyskúšať takú
edukačnú hrátku, ktorá má ľuďom pripomenúť, že na jednej
strane máme s každým človekom niečo rovnaké alebo podobné, no
ale zároveň sa aj niečím líšime. Čiže niečo v tom zmysle, že
podobnosti aj odlišnosti nás môžu spájať aj rozdeľovať, ale
že my by sme sa mali sústrdiť na to spájanie ak chceme lepší
svet. Proste idealisti :)
Tak sme ráno vyrazili peši aj s ostanými do mesta, pričom cesta
nám trvala asi hoďku. Ale bola príjemná, aspoň sme mali čas
pokecať a ešte viac sa pozoznamovať. Tesne pred mestom bola
obrovská priehrada, cez ktorú sme museli prejsť, takže pekný
zážitok. Nakoniec sa nám podarilo nájsť miestnu školu. Celí nervózni sme teda vošli a hneď na začiatok prvá prekážka.
Jazyková. Pani na vrátnici prirodzene nevedela po anglicky ani
ceknúť. To nám napadlo, že sme si ozaj mohli prpipraviť pár
viet po lotyšsky vopred. Rozmýšľali sme, že či zoženieme
niekoho na telefóne, kto by nám mohol poradiť, ale medzi tým
panička zohnala niekoho kto hovoril po anglicky, takže situácia
bola zachránená. Tak sme slečne vysvetlili čo sme, kto sme a na
naše milé prekvapenie povedala, že sa skúsi spýtať nejakých
angličtinárov. A tak aj bolo, jedna pani učiteľka nám nadšene
prenechala svoju hodinu a my sme teda mohli zorganizovať náš
masterplan. Nakoniec všetko dopadlo super a vyzeralo to, že decká
mali zážitok a páčili sme sa im. Mali sme z toho veľmi dobrý
víťazoslávny pocit úspechu :)
Celý tréning dopadol skvele, mali možnosť sa lepšie spoznať a vytvoriť prvé priateľstvá.Každého jedého z tých ľudí som mal potom možnosť ešte niekoľkokrát znovu stretnúť alebo navštíviť. Inak EVS dobrovoľníci fungujú ako taká komunita a je jedno, že sú rozlezení po celej krajine. Tým, že máme rovnaký dobrovoľnícky osud, podobnú mentalitu, skúsenosti, zážitky, radosti a starosti, tak sa väčšinou veľmi rýchlo darí nadväzovať kontakty a priateľstvá. Často sa navzájom navštevujeme a poskytujeme si ubytovanie, čo je skvelé, pretože potom môžete ľahko a lacno cestovať. Okrem toho ľudia často nadväzujú spoluprácu a organizujú rôzne spoločné aktivity a udalosti. Proste jedna veľká medzinárodná rodina :)
A tu ešte pár obrázkov:
Po tréningu sme ešte spolu išli všetci do Rigy. Tam sa nám poskytol nasledujúci pohľad. Bola tam oficiálna návšteva z Ukrajiny. Niekde v tomu dave ľudí bol ukrajinský prezident Porošenko. A možno aj ten Lotyšský, ale toho nepoznám, tak som ho nevedel rozoznať.
A ešte výhľad z jedného hotela v centre Rigy. Asi najkrajší výhľad aký sa dá nájsť v Rige.
Это всё!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára