8. diel: Ďalšie turistično na prírodno a hradno

Dnes by som pokračoval v turističnom duchu, ktorý som načal včera a spomeniem 2 národné parky, ktoré som navštívil tu v Lotyšsku. 

Národný park Gauja

Na túru do tohto národného parku som sa chystal už takmer od začiatku, čo som sa o ňom dozvedel. Nakoniec som si to naplánoval tak, že som tam išiel v júli spolu s Ivčou a Rasťom, ktorí ma v tom čase naštívili. Okrem prírody sa v tomto parku nachádzajú aj 3 hrady, 2 v meste Sigulda a 1 v Cēsis. My sme sa vybrali do Siguldy, keďže tam nás mohla ubytovať jedna moja portugalská kamoška Virginia. 

Stredom cez tento národný park tečie rieka s tým istým menom, Gauja. Miestami si táto rieka vytvorila hlbšie údolie, takže sa tu dali nájsť aj "kopce". No dobre, myslím tým nejaké prevýšenia menšie. Na Lotyšsko aspoň niečo.

Náš plán bol taký, že ráno sa odviesť do Līgatne a odtiaľ sa vrátiť po turistickej trase do Siguldy. Akurát, že ráno išli len také spoje, ktoré nás priviezli len do Augšlīgatne, ktoré bolo asi 5 km odtiaľ. Takže túru sme mohli započať príjemným pochodom po betónovej ceste. Čo už, pre krásu a turistiku treba trpieť.

Na hrade Turaida

Nepamätám si, že koľko kilometrov sme vtedy dali, ale nakoniec nám to trvalo celý deň a aj táto rovina nám dala celkom zabrať. Každopádne to stálo zato, príroda a rieka vytvárali pekné kulisy. 

Okrem toho sme stretli skupinu nejakých skautov. Dokonca nás aj ponúkli polievkou, ktorú si navarili na obed a mali jej príliš veľa. Keďže to však bola polievka s kefírom, tak sme slušne odmietli. Inak kefír tu fičí, ale že strašne moc. A kyslá smotana. A kôpor. To sú tu asi najčastejšie ingrediencie pri príprave jedla. Kôpor neznášom. Takže sa už teším na našu väčšinovo bezkôprovú kuchyňu. 

Hrad Sigulda

Ķemeri

Ďalší národný park, kde som sa raz vybral so Španielom Gonzalom a Francúzskou Maelle. Nachádza sa tam taká asi 4,5km drevený chodník, ktorý vedie močiarom. Celkom pekné miesto. Inak je to vcelku veľký národný park, ale na ďalšie jeho  časti som si už čas nenašiel.

Stretli sme tam dokonca aj nejakú rodinu zo Slovenska. Keď som ich z diaľky počul rozprávať, tak mi až srdce zaplesalo. Už pár mesacov som vtedy nehovoril naživo so žiadnou slovenskou dušou. Hovorím si, že šak pozdravím a pokecáme, že čo a ako. Tak keď nás mínali som nahodil úsmev a pekne pozdravil. Síce prekvapene odzdravili, ale potom pokračovali ďalej, úplný igonr. Auč. To bolelo. Čo už, nie každý je nadšený keď stretne krajana. 

Talsi

Okrem toho som mal šťastie aj na lokalitu kde bývam. Náš dom je totiž na okraji Talsi a v podstate hned za domom nám začínajú také sady, kde je v zime aj trať na bežecké lyžovanie a biatlon. A za tým ja hneď aj pekný les, kde sa dalo kedykoľvek vybehnúť. Hneď nakraji je starý židovský cintorín, kúsok ďalej pomník obetiam fašistov počas vojny. Okrem toho sa tam nachádza aj zopár jazier, z ktorých úplne najmagickejšie je Sapņu ezers.

Sapņu ezers

Na FB našiel rôzne parte ľudí, ktoré organizujú rôzne turistické výlety. Napríklad nočné pochody raz za mesiac v rôznych častiach Lotyšska. Vždy som si hovoril, že aspoň raz sa musím pridať, ale nikdy mi to nevyšlo časovo. Alebo v lete bola možnosť ísť 222 km z Ventpilsu po pobraží až do litovskej Klaipédy. Škoda, že práve vtedy som mal odpálené koleno.

Usma

Okrem toho mala rodina kamošky Baiby takú chatku pri jazere Usma, kde sme boli občas pozvaní na grilovačku a veget. Veľmi príjemné na oddych a dobíjanie bateriek.

Čo sa týka lesov a prírody, tak aj bez kopcov dokáže ponúknuť Lotyšsko naozaj pekné zážitky. Kto neverí, prídte sa presvedčiť. Inak som bol prekvapený koľko Lotyšov chodí k nám, či už na lyžovačku alebo turistiku. Aspoň takto si komenzujú deficit hôr :)

Ako bonus z cintorína lodí