Do Litvy som sa pozrel celkovo 3-krát, takže tu je krátky súhrn.
Vilnius
Ako som už spomínal v športovom okienku, tak do Litvy som sa vybral na futbal Litva - Slovensko. V tom čase som ešte nestopoval, takže som tam šiel busom. Cesta tam aj späť bola tuším po 12e. Až po tomto výlete som sa dozvedel o stránkach, kde sa dajú nájsť akciové ceny od 1-7e. Čo už. Ušetril som aspoň na nocovaní, keďže sa mi podarilo nájsť jednu slovinskú EVS dobrovoľníčku Uršku, ktorá ma ubytovala.
Litva bola kedysi v stredoveku veľká, silná a vplyvná
Keďže som zase išiel sám, tak pôvodný plán bol taký, že by som sa prikmotril k nejakej skupinke našich futbalových fanúšikov a užil si Vilnius s nimi. Nakoniec som sa na to vyprdol. Veselých fanúšikovských skupín som stretol niekoľko, ale nejak sa mi nechcelo družiť. Takže cez deň som sa potuloval a objavoval krásu Vilniusu sám. A večer som sa vždy pridal k ostatným dobrovoľníkom, ktorý mi ukázali nočný život v meste.
Asi najsilnejší zážitok z Litvy bola návšteva múzea KGB, kde mal možnosť človek dozvedieť sa o tom ako tu Sovietsky zväz vládol, väznil, mučil a zabíjal ľudí. Mať možnosť sa pozrieť do starých väzeňských ciel a do popravčej miestnosti kde ľudí strieľali do hlavy je vcelku mrazivý zážitok.
Keď som predtým spomenul, že najkrajšie pobaltské hlavné mesto je pre mňa Tallinn, tak Vilnius sa umiestnil na mieste druhom (sorry Riga, síce nie si najkrajšia, ale v mojom srdci budeš mať navždy svoje špeciálne miesto :* )
Republika Užupio je taká umelecká štvrť vo Vilniuse, ktorá má aj vlastnú ústavu. Pozri nižšie :)
Klaipėda
Toto mesto sa nachádza na brehu Baltického mora. Kiril, môj macedónsky spolubývajúci sa nejakým spôsobom dostal do kontaktu s jednou macedónskou holkou, ktorá tam študuje a tak sme sa vybrali s ním, Sanitou a autom na menší výlet. Pôvodný plán bol vyraziť skoro ráno, aby sme si mohli pozrieť mesto a navštíviť národný park, ktorý sa nachádza na poloostrove blízko mesta.
Bohužiaľ Kirilovi trvalo prichystať sa celý deň a tak sme do Klaipėdy prišlo dosť neskoro na to, aby sme pochodili mesto a nakukli aj do toho parku. Nakoniec nám Sara aspoň ukázala pobrežie, kde sme si na plážili vychutnali západ slnka a popili pár pív.
Potom sme sa presunuli k nej na intrák, kde mala ešte nejaké zásoby macedónskej rakije. O tú sme sa postarali a ona sa potom postarala o nás. S Kirilom sme si totižto okolo polnoci uvedomili, že ešte sme neplávali v Baltickom mori. A keďže už bol koniec leta, ochladzovanie a tak, tak čas sa nám krátil. Takže rakija prišla vhod, lebo Sara bývala kúsok od pláže. Zobrali sme sa teda tam a užili si polnočné kúpanie. Teda ja s Kirilom vnútorne vykurovaní rakijou. Fakt to fungovalo, zima nám nebola.
Na pláži sa nám stala ale taká divná vec. Keď sme prichádzali na pláž, tak sme sa vyzuli a nechali šlapky a tenisky na chodníku a ďalej pokračovali na boso. Keď sme sa ale vrátili, tak jedna moja teniska a Sanitina šlapka tam jednoducho neboli. Nejaký chuj si proste len tak vzal o pol noci jednu tenisku a jednu šlapku. To jako načo?
Posledná fotka keď som bol ešte úplná šťastná rodina...fňuk, fňuk
Kryžių kalnas - Hill of crosses - Kopec krížov na kopci (home sweet home alebo nočná mora?)
Kúsok od mesta Šiauliai sa nachádza také zaujímavé miesto. Toto miesto údajne vzniklo okolo roku 1831 keď Litovci povstali proti ruskej nadvláde. Na počesť obetí tam ľudia osadili niekoľko krížov a potom sa postupne z tohto miesta stalo pútnicke miesto a ľudia pokračovali a stále pokračujú v osádzaní nových krížov. Vraj ich tam je okolo 100 000.
Bonus:
Aby som nezabudol, tak v máji si robili kamoši pobaltský trip a tak som sa k ním na lotyšský a estónsky úsek pripojil. Prečítať si o tom môžete tu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára